S eMkármi sme boli v Terchovej, večer sme hrali skvelé hry a úplne v noci sme vyrazili na nočnú hru. Nabehala som sa ako kôň. Zabudli sme zobrať do úvahy že dorastenecké nožičky sú rýchle a túžba získať a uchovať si ukoristenú DNA je preveľká.
Najväčší gól nás ale čakal, keď sme sa konečne unavený vrátili späť do chaty a jeden z eMkárov jemným hláskom zanôtil "nemám kľúč od izby". A tak chlapi vyrazili skúsiť šťastie, prehladať lúku za plechovým Jánošíkom, keďže 5chalanov nemalo kde hlavu skloniť. Nakoniec sme ich nejako už celkom ustatých rozdistribuovali po ostatných izbách a ich voňavé postele s pyžamkami zostali pod dobre uzamknutým zámkom.
Slovenské rozprávky sa ale vždy končia dobre a tak sme skončili aj my. Kľúčik sme druhý deň ráno zázračne našli. Bol tam, za Jánošíkom :).
Fotky zo stanice, kde sa premelú tisícky turistov ročne. Prostredie vskutku krásne írečito naše.